Vianoce sú sviatkami pokoja a mieru. Oslavujú narodenie spasiteľa Ježiša Krista. Spolu s Veľkou nocou patria k najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Skoro vo všetkých kresťanských cirkvách je 25. december dôležitý a veľkolepý sviatok.

Prečo 24. a 25. 12??

Tradične sa Vianoce slávia 25. decembra. Tento dátum však neprestavuje skutočný dátum narodenia Ježiša Krista!

Cirkev si vybrala 25. december preto, lebo starí židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň, v ktorý zomreli. A za Tertuliánovej doby (bol to významný rímski právnik, cirkevný otec a rečník)rímski kresťania vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. A to je aj, pravdepodobne, dôvod prečo Vianoce pripadli na 25. decembra. Zrejme kvôli zimnému slnovratu pripočítali iba 9 mesiacov. Na náš „Prvý sviatok vianočný“ sa totiž tiež slávil rímsky „Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka“, ktorý sa prekrýval s tradičným dátumom zimného slnovratu.

Vianoce majú v kresťanskom slovníku svoje synonymá  – Narodenie Ježiša Krista, Narodenie Pána alebo Sviatok narodenia Pána, Božie narodenie, Prvý sviatok vianočný, Boží hod, Svätá noc. V najširšom ponímaní (všeobecne pre viaceré cirkvi) je to sviatok v deň oslavy Narodenia Ježiša Krista – 25. decembra (a v užšom zmysle, v protestantizme a v rímskokatolíckej cirkvi, je to 24. december Štedrý večer a 25. december Narodenie Pána).

Od obdobia reformácie sa Vianoce začínajú sláviť už deň vopred, 24. decembra. Protestanti (evanjelici) sústreďujú svoju oslavu na podvečerné bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby 25. decembra. Katolíci, na druhej strane, zameriavajú svoju oslavu na čas, keď odbije polnoc medzi 24. a 25. decembrom. Omša je známa ako „polnočná omša“.  

Tzv. „Vigília“ predstavuje 24. december a znamená „predvečer sviatku“. Naši predkovia poznali tiež názov „kračúň“ čiže krátky deň a pripisovali mu veľký kresťanský význam a zvláštnu moc.
V rímskokatolíckej cirkvije to obdobie zahŕňajúce všetky dni od Štedrého večera po Zjavenie Pána (Epifániu 6. januára), pričom do 2. Vatikánskeho koncilu vianočné obdobie trvalo až do 2. februára (Hromnice).
V evanjelickej cirkvisú Vianoce obdobím od adventu po Zjavenie Krista Pána mudrcom (ľudovo Traja Králi).

Pravoslávnitento sviatok slávia od 20. decembra (predsviatok narodenia Ježiša Krista) do 31. decembra. Vianoce sú sviatkom, ktorý sa nazýva Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Na slávenie Vianoc sa veriaci pripravujú 40-dňovým pôstom, ktorý sa tiež nazýva Filipovka.
Niektoré východné cirkvi(katolícke aj nekatolícke) slávia Vianoce podľa juliánskeho kalendára 7. januára nášho gregoriánskeho kalendára (u nich je vtedy 25. december).